Obec Malé Leváre: Aktuálne

Prejsť na obsah.

Obec

odkaz na kategóriu obec

Obecný úrad

odkaz na kategóriu podnikateľ

Samospráva

odkaz na kategóriu samosprava

Občan

odkaz na kategóriu občan

Návrat bobra vodného na území obce Malé Leváre

            V roku 1990 sa približne na 44. riečnom kilometri rieky Moravy a v ústí Rudavy na brehových vŕbach objavili ohryzy v tvare presýpacích hodín. Bol to charakteristický znak opätovného návratu bobra vodného po minimálne 150 ročnej absencii. Pôvodcovia týchto prvých ohryzov primigrovali z Dolného Rakúska, konkrétne z lokality na Dunaji, z úseku východne od Viedne (obec Eckertsau) kde bolo v rámci znovuosídľovacieho projektu v rokoch 1976 – 1981 vypustených celkom 44 jedincov. Prvý opätovný výskyt jedinca bobra na Slovensku bol zistený v katastri obce Jakubov v roku 1977.

            Obec Malé Leváre so svojou polohou pri rieke Morava a s bohatou sieťou povrchových vôd bola predurčená na osídlenie bobrami. Osídľovanie začalo primigrovaním jedincov, ktoré na základe malých nárokov na potravné zdroje neprejavovali svoju prítomnosť ohryzmi. Až po čase, okolo roku 1990, kedy si začali zakladať rodiny, sa preukazovali neprehliadnuteľnými pobytovými znakmi. Nasledovala rýchla územná kolonizácia optimálnych lokalít a neskôr aj ostatných lokalít, ktoré si bobry prispôsobili s použitím svojej budovateľskej výbavy ako bobrie hate, bobrie hrádze, hrady, kanále a obhospodarovaním stromov rastúcich na brehoch vôd. Pri všetkých možných vodných plochách v katastri obce Malé Leváre sa začal bobor veľmi nápadne prejavovať. Bobor sa demograficky správa ako každý iný druh. Na začiatku jeho rozširovania je evidentný dynamický rast po dosiahnutí vrcholu, približne v roku 2002, kedy bolo zistených 40 bobrami osídlených lokalít. Potom nastáva zákonitá fáza poklesu a početnosť bobrov sa normalizuje v porovnaní s vrcholnou fázou na 15 – 50 % početnosti. V roku 2014 bolo zistených 19 lokalít osídlených bobrom v katastri Malých Levár.

Ako ho spoznať

Bobor je nezameniteľný druh živočícha, charakterizuje ho:
-   sploštený chvost pokrytý kožovitými šupinami,
-   zavalité telo pri dospelých jedincoch s hmotnosťou až do 30 kg, ťažší ako srnec
-   spomedzi plávajúcich cicavcov najmenšia silueta vyčnievajúca nad vodnú hladinu,
-   výrazný odtlačok chvosta v zanechaných stopách,
-   veľmi zručné a pohyblivé predné končatiny,
-   mocné a masívne zadné končatiny s prstami spojenými plávacou blanou.
-   neprehliadnuteľné pobytové znaky v mieste výskytu

Pôvodný obyvateľ Malých Levár

          Bobor (Castor) sa ako druh  objavil v neskorom miocéne (miocén skončil pred - 5,33 miliónmi rokmi) z predchodcu Stineofiber. V strednom pliocéne (pred 5,33 – 2,59 miliónmi rokov) obýval bobor celú Euráziu. Bobor obýval chotár Malých Levár už počas medziľadových dôb, minimálne 2 milióny rokov pred prvým človekom. Striedanie dôb ľadových existenciu bobrov nedokázalo ohroziť tak, ako neskoršie prenasledovanie človekom. V Európe prežil prenasledovanie človekom bobor iba na štyroch izolovaných územiach.
Dôvodom pre tak silne prenasledovanie bobrov bola ich kvalitná kožušina, a chutné mäso, neskôr srsť na plstené klobúky a obsah pachových žliaz používané pri výrobe parfumov a pri liečení.

Vegetarián

          Bobor využíva z hľadiska strednej Európy netradičnú potravu, celoročne konzumuje iba živú vegetáciu. V zimných mesiacoch nachádza živú vegetáciu v lykovej časti a mladej kôre stromov a kríkov. Problém z toho, že najväčšie zásoby mäkkej kôry a lyka sa nachádzajú v korunách stromov, v niekoľkonásobnej výške ako je schopný pri svojej výške sám dosiahnuť si nerobí. Približuje si ju zhryzením celého stromu. Okrem spúšťania stromov bobry v zime vyhrabávajú podzemné časti vodných rastlín a počas vegetačnej doby konzumujú prevažnú časť prístupných bylín. Bobo je veľký živočích, preto má i veľké nároky na množstvo potravy. Kôra, drevo a lýko obsahujú len málo energie, a potreba drevín je preto pomerne veľká. Nie je preto div, že bobri na jeseň a v zime zhryzú niekedy až desiatky stromov v životnom areáli jednej rodiny.

          Bobor do určitej miery nasmeruje pád stromu. Spočiatku hryzie kmeň pravidelne po obvode do známeho tvaru presýpacích hodín až do narušenia stability stromu. Pri následnom vychýlení kmeňa zo svojej vertikálnej osi vzniká v mieste hryzu tlakové drevo (smerom k nakloneniu stromu), a ťahové drevo (v opačnom smere). Bobor z dôvodu menšieho odporu vlákna hryzie v oblasti ťahového dreva. Vysvetlenie, že bobor zvládne manipuláciu niekedy až s niekoľkotonovými stromami bez zdravotnej ujmy je vysvetliteľné tým, že samotné spustenie väčšieho stromu ponecháva vetru. V tom čase sa bobria rodinka nachádza pre istotu v norách.

Budovateľské schopnosti

          V prípade absencie neobsadených lokalít s optimálnymi podmienkami na založenie novej kolónie si v mene vyhovujúcich podmienok vylepšuje prostredie vlastnou činnosťou. Priečne cez vodné toky buduje hate z vetiev a bahna, aby zvýšil hladinu vody aspoň na 50 cm. Bobria zdrž vody slúži ako úkryt zásoby potravy na zimu. Bobry vkladajú čerstvé konáre do dna, aby mali počas vysokého snehu a zamrznutej hladiny stále k dispozícii čerstvú potravu. (lokalita Piverung). Zvýšená vodná hladina zaručuje pre celú rodinu bezpečie úkrytu pred napadnutím. Hrady si stavia v prostredí, kde mu brehy alebo vysoká hladina neumožňujú vytvoriť norový systém. Vyhrabávaním kanálových systémov buduje bezpečné trasy k zásobám potravy a stavebného materiálu a ich plaveniu. Bobor si udržuje domovské teritórium, do ktorého na rozdiel od ostatných cicavcov bezprecedentne veľa investuje na zaistenie bezpečia príslušníkom celej svojej rodiny.

 

Činnosť bobra v krajine

            Bobor má výnimočnú schopnosť spomedzi všetkých druhov živočíchov v sprírodňovaní zničeného vodného prostredia. Svojou stavebnou činnosťou prepojenou s vysokým regeneračným potenciálom aj človekom výrazne zmenených mokradí dosahuje významný efekt. Bobor spestruje jednoduché geometrické línie melioračných kanálov spúšťaním stromov, budovaním hatí. Opätovným zavodnením oddrenovaných malých tokov obnovuje vodný ekosystém so všetkými funkciami, ako napríklad biotop pre vodné živočíchy a rastliny. Prispieva k zlepšeniu retenčnej kapacity časti povodia. Svojimi vodnými stavbami vyrovnáva odtokovú krivku a tým prispieva k ochrane povodí pred záplavovými vlnami alebo vysychaním. Vytvára lepšie podmienky pre samočistiacu schopnosť vody.

Obr. Bobria zásobáreň potravy (Lokalita Homola)

Stavba tela

Bobor je harmonickej, svalnatej a kompaktnej stavby teľa. Najvýraznejším rysom tela je až 35 cm dlhý, ploský a šupinatý chvost. Kompaktná telesná stavba bobra spĺňa ekologické pravidlo pre živočíchy žijúce v chladných oblastiach. Zabezpečuje čo najnižšie tepelné straty pomerne menším povrchom tela voči jeho objemu. Chvost mu naopak umožňuje prežitie v teplých oblastiach alebo obdobiach, keď zväčšuje povrch tela v pomere k hmotnosti, a tak podľa potreby umožňuje rýchlejšie zbavovanie nadbytočného tepla a vyhnutie sa riziku prehriatia organizmu. Chvost je multifunkčný, okrem termoregulácie slúži na varovnú signalizáciu nebezpečenstva ostatným členom rodiny hlasným plesknutím na hladinu vody. Pomocou chvosta kontroluje a podporuje plávanie. Chvost slúži aj na ukladanie tuku.

Lebka je masívna so širokými jarmovými oblúkmi, veľmi malým podočnicovým otvorom a kosteným zvukovodom smerujúcim šikmo hore. Výrazné lebečné výstupky poskytujú dostatočný priestor na upnutie silnej svalovej hmoty ovládajúcej čeľusť. Hlava je výhodne hydrodynamicky položená na trupe takmer bez krku.

Bobry sa veľmi dobre vedia ponárať. Bežne pod vodou zotrvávajú 2 – 5 minút, v prípade nebezpečenstva sú schopné zostať do 15 minút. Počas tohto extrémneho pobytu spomaľujú srdcovú činnosť, dusík a kyslík ukladajú do svalov, ktoré sú schopné krátkodobo pracovať anaeróbne.

Vonkajšie znaky na rozlišovanie pohlavia bobrov nepoznáme. Zaujímavosťou je, že samice sú rovnako veľké alebo väčšie ako samce. To je medzi cicavcami neobvyklý jav.

Vo vode sa bobry pohybujú hlavne pomocou zadných nôh, ktoré majú medzi prstami silnú plávaciu blanu. Predné aj zadné končatiny sú krátke a veľmi silné, majú silné pazúre. Druhý prst zadnej nohy má dvojitý pazúr slúžiaci na udržovanie kožušiny. Prednými nohami je schopný vďaka piatemu čiastočne protistojnému prstu uchopiť rôzne predmety (napríklad tenké konáriky na ohrýzanie). Počas ponoru má predné končatiny pritisnuté tesne k telu.

Chruppozostáva z 20 zubov: zo 4 silných trvale dorastajúcich rezákov, ktoré majú vpredu sýte oranžové sfarbenie a 16 stoličiek.

Vzhľadom k materiálu, ktorý bobor hryzie, je brúsenie zubov zabezpečované stavbou rezákov. Z prednej strany sú rezáky z tvrdej skloviny a preto pri hryzení viac odolávajú ako na zadnej strane, ktorá je budovaná z mäkkého dentínu. Chrup je ovládaný silnými čeľusťovými svalmi. Tlamu bobor môže uzavierať za rezákmi a tak ich môže využívať aj pod vodou.

Bobria kožušina je najhustejšia v živočíšnej ríši. Vzduchový vankúš, ktorý je zachytený medzi vlasmi zabezpečuje dobrú tepelnú izoláciu a podporuje vztlak pri plávaní. Sfarbenie srsti je obvykle na chrbte červenohnedé a svetlejšie alebo sivasté na bruchu.

Orientačné schopnosti

Zmysly sú vyvinuté tak, aby tie najdôležitejšie boli efektívne aj pri pobyte pod vodou. Počas ponoru špeciálne svaly (chlopne) uzavrú nozdry a ušné otvory, aby do nich nevnikala voda. S vynikajúcim čuchovým zmyslom bobor väčšinou vie rozpoznať, čo sa okolo neho deje.

Voda má oproti vzduchu výbornú vodivosť zvuku (6 – krát rýchlejšiu = 1 440 m.s-1). Túto fyzikálnu vlastnosť využili vo svojom vývoji predchodcovia dnešných bobrov na vyvinutie veľmi dobrého sluchu, pomocou ktorého dobre rozlišuje prijateľné zvuky od nebezpečných. Na orientáciu pomocou sluchu sa veľmi spolieha napriek tomu, že má malé uši.

Zrak nepatrí k prioritne spoľahlivým zmyslom. Viac uprednostňuje sluch a čuch. Pod vodou má oči prekryté priehľadnou blanou (tretím viečkom).

Nároky pri výbere lokality

Bobry sú vo výbere lokality viazanej na vodu veľmi prispôsobivé. Vodná plocha môže mať rôzny tvar, veľkosť a charakter. Prednosť dávajú stojatým alebo pomaly tečúcim vodám. Kvalitu životného areálu primárne určuje ponuka vegetácie.

Vodu využíva na plavenie veľkých sortimentov potravy, bezpečný úkryt pred predátormi, optimálny biotop pre vyhľadávané rastliny a aj ako chladiace médium.

Optimálne biotopy pre bobry tvoria pobrežné vrbiny. V týchto podmienkach bobry dosahujú najvyššiu reprodukčnú produktivitu. Menej rozhodujúci je typ vodného útvaru a jeho hĺbka. Požadovanú hĺbku si bobor vie regulovať stavebnou činnosťou. Dôležitejšími faktormi sú vyššie a pevné brehy a relatívny pokoj.

Bobry sú pomerne odolné voči biologickému znečisteniu.

V rieke Morave „vyžaduje“ bobria rodina približne 1 km dĺžky toku. V malých kanáloch (ostatné toky v katastri Malých Levár) sa jej revír rozprestiera na 3 – 5 km v závislosti od zásob potravy.

Stojace vody zvyčajne obýva len jedna rodina. Iba na veľkých vodných plochách (RO Rudava) s dostatočne odľahlými zátokami môže žiť viacero rodín.

Rozmnožovanie

Párenie prebieha v zime (január – marec) vo vode. Po 105 – 107 dňoch (koncom mája až začiatkom júna) sa rodia osrstené a vidiace mláďatá, prevažne tri, maximálne sedem. Doba kŕmenia je 6 – 8 týždňov, starajú sa o ne rodičia, ale i o rok starší súrodenci. Prvé dva mesiace mláďatá nevychádzajú z nory. Rastlinnú potravu začínajú konzumovať po 11 dňoch, ale úplne až po 3 týždňoch.

Od ostatných hlodavcov sa bobry odlišujú reprodukčnou stratégiou, ktorá je založená na nízkej plodnosti a intenzívnejšej dlhej rodičovskej starostlivosti o potomkov, dlhodobom dospievaní a dĺžkou doby odstavenia mladých.. Pohlavnú zrelosť dosahujú pri asi 2/3 z maximálnej hmotnosti dospelých, minimálnom veku 1,5 roka.

Spôsob života

Bobry sú silne teritoriálne. Svoj areál označujú sekrétom z podchvostovej žľazy („bobrí stroj“). Pach pižma veľmi presne informuje prípadných votrelcov napríklad o zložení rodiny či kondícii jedincov. V hraniciach svojho teritória bobry hľadajú potravu obyčajne v páse do 20 m od brehu. Občas sa však môžu vzdialiť až na niekoľko sto metrov. Počas roka bobry často navštevujú okolie svojho teritória. Najväčšie presuny vykonávajú čerstvo dospelé bobry hľadajúce si partnera a lokalitu na usídlenie. Nie sú pritom zriedkavé  niekoľko desiatok kilometrov dlhé migrácie.

Ročný cyklus

Bobry sú aktívne počas celého roku, neupadajú do zimného spánku, ale sú menej aktívne. V zime plávajú pod ľadom alebo sa zdržiavajú v zátiší nory. V zime prebieha párenie. Na súš vychádzajú zriedkavejšie, a to najmä kvôli opravám stavieb a získavaniu potravy.

Na jar sa ich aktivita rozbieha pachovým preznačkovávaním teritória. Svoj areál si bránia vo veľmi drsných stretoch s cudzími jedincami. Súčasne s preznačkovavaním areálu začína disperzná migrácia čerstvo dospelých od rodičov na nové teritóriá. Mladé dospelé samce na základe pachových značiek hľadajú neobsadené teritórium, a mladé dospelé samice teritórium osamelého samca. Migrujúce bobry širokým oblúkom obchádzajú teritóriá s udržovanou pachovou značkou spárených bobrov, často v sprievode miestneho dospelého jedinca až za hranice obsadeného teritória. Bobor, ktorý si nenájde, nevybojuje (neobháji) teritórium ostáva len prežívať na okraji populácie.

            Pokiaľ samce nezískajú partnerku, sú v budovaní bobrích stavieb minimálne aktívne. Takto môžu fungovať aj viac rokov. Impulzom k rozvinutiu aktívnej stavebnej činnosti je očakávanie potomkov. V apríli a máji počas dňa možno vidieť kŕmiť sa zaoblené, latergické samice. V máji až začiatkom júna dochádza k vrhu mláďat. Reprodukčná nora je osadená na najbezpečnejšom mieste v teritóriu bobrej rodiny.

Bobry sa počas vegetačného obdobia rozptyľujú do okolia. Koncom júla (augusta) sa bobry aktivujú v blízkosti nôr. Možno pozorovať najmladších bobrov v sprievode rodičov alebo ročiakov pri plávaní alebo ohrýzaní vegetácie.

Začiatkom jesene zvyšujú konzumáciu a v strede jesene začínajú zhrýzať veľké stromy a zhromažďovať zásoby na zimu.

Zimu prekonáva rodina spolu a dôkladne sa na ňu pripraví. Na sklonku jesene opravujú hate a hrady, zlepšujú kanály a hromadia zásoby potravy. Viac ako 90 % stromov zhryzú na jeseň do príchodu mrazov. Konáre listnatých drevín obsahujú najväčšie množstvo živín do doby opadania listov. Ihličnaté stromy množstvo živín v konároch v rámci roka veľmi nemenia.

Žijú rodinným životom

Bobry zásadne žijú v trvalých rodinách. Typická bobria rodina sa skladá z rodičovského páru, tohtoročných mláďat a mláďat z predchádzajúceho roka. Tvorí ju teda 4 – 6 (max. 10) jedincov. Začiatkom tretieho roku života mladé bobry na jar obyčajne opúšťajú rodinu a hľadajú si partnera a lokality na usídlenie. Medzi členmi rodiny bobrov sú silné sociálne väzby. Sú zosilnené vzájomnými hrami a výchovou mláďat.

Predátori

Bobry sú veľmi bojaschopné. V areáli výskytu bobra nemajú veľkých predátorov, ktorí by ich lovili. Populácia si vlastnú veľkosť limituje autoreguláciou. Teritorialita je jedným z hlavných mechanizmov autoregulácie veľkosti bobrej populácie.

Populačný tlak sa prejavuje aj pri rozmnožovaní a individuálnom raste. Stres z hustej populácie ovplyvňuje dorastanie mláďat, zvyšuje chorobnosť a úmrtnosť, úbytok hmotnosti i telesnú veľkosť zvierat. Pri silnej hustote majú potulujúce sa bobry malú nádej nájsť voľný revír. Z obsadených revírov sú agresívne zaháňané a úmrtnosť je aj v dôsledku infekcií v ranách zreteľne vyššia.

Úmrtnosť mladých je vysoká (bakteriálne infekcie, letné povodne). Len asi štvrtina až polovica bobrov dosiahne vek dvoch rokov. V tomto veku sa osamostatňujú (často prinútené rodičmi). Hľadanie nového revíru sprevádza veľké riziko, akým je cestná doprava, prechod obsadeným revírom, v ktorom ich môže napadnúť a poraniť iný bobor, infekcie (v ranách). Infekcie sa často končia smrťou, preto sú jedným z prirodzených regulátorov pri vysokej „hustote“ populácie.

Škála organizmov parazitujúcich na bobroch sa neveľmi odlišuje od ostatných hlodavcov viazaných na vodu.

Pre početný vývoj majú význam záplavy od mája do konca augusta, keď sú mladé bobry nemobilné a nie sú schopné čeliť veľkému prúdu vody.

Význam bobra pre človeka a prírodu

V prírode má bobor mimoriadny význam pre zvyšovanie druhovej pestrosti mokradí a brehov vodných plôch. Mŕtva drevná hmota zhryzených stromov je potravná základňa pre množstvo druhov hmyzu, hub a machov. Rozkladajúcim drevom sa vracia do kolobehu látok v lese cenné živiny a poskytuje energiu rozkladným procesom ale druhom na ne viazaných. Bobria zdrž vytvára vodné plochy vhodne pre neresenie rýb, vývoj lariev vodného hmyzu, pre rozmnožovanie obojživelníkov a vodných vtákov, zachytáva splavenú lesnú pôdu.

Na záver

Bobrami zhryzené stromy vnímame ako škodu. Strom, ktorý nie je vyrúbaný pre vlastnú potrebu je škoda. Skúsme množstvo stromov zhryzených bobrom, porovnať s množstvom, ktoré je odstránené správcami tokov, nadzemných vedení alebo cestných komunikácií. S množstvom stromov, ktoré po jednorázovom výrube lesného porastu absentujú na ploche z dôvodu zvoleného neodborného spôsobu obnovy, nekvalitného alebo zanedbaného zalesnenia. Bobor je prirodzenou súčasťou lesného ekosystému a obviňovanie z kradnutia alebo škôd je prehliadanie jeho ekologickej funkcie. Našťastie existuje dosť možnosti ako uchrániť záujmy človeka a pritom zachovať výskyt bobra v území.

Bobor vzbudzuje pri postupnom znovuosídľovaní pôvodného areálu rozšírenia záujem svojim správaním v krajine, a vratným procesom pre množstvo prírodných funkcií. Najmä prispôsobovaním si svojho pobytového areálu provokuje záujem ľudí a patrí v súčasnosti k mediálne najviac sledovaným živočíchom. Spočiatku v reakcii obyvateľstva dominovalo potešenie, že sa vracia dávno zmiznutý príslušník pôvodnej fauny, po čase bol optimizmus vystriedaný evidentnou obavou z jeho aktivít ohrozujúcich bezpečnostné a hospodárske záujmy človeka, na ktoré si ľudia nestačili zvyknúť a naučiť sa ne reagovať tak, ako  napríklad na zajace, líšky, diviaky a pod., ktoré sa tu s ním vyskytovali celú dobu.

 

 

 

Návrat bobra vodného na území obce Malé Leváre

Bobor obýval chotár Malých Levár už počas medziľadových dôb, minimálne 2 milióny rokov pred prvým človekom. Nadmerný lov človekom prežil iba na štyroch izolovaných územiach v Európe.

Obec Malé Leváre so svojou polohou pri rieke Morava a s bohatou sieťou povrchových vôd bola predurčená na znovu osídlenie bobrami. Nové osídľovanie začalo primigrovaním jedincov z Dolného Rakúska, konkrétne z lokality na Dunaji východne od Viedne, kde bolo v rámci znovuosídľovacieho projektu v rokoch 1976 – 1981 vypustených celkom 44 jedincov. Okolo roku 1990, si začali v chotári obce zakladať rodiny. Preukazovalo sa to markantnými pobytovými znakmi. Nasledovala rýchla územná kolonizácia lokalít.

Bobor si udržuje domovské teritórium, do ktorého na rozdiel od ostatných cicavcov bezprecedentne veľa investuje na zaistenie bezpečia príslušníkom celej svojej rodiny. Buduje bobrie hate (lokalita Topoľový potok) aby zvýšil vodnú hladinu aspoň na 50 cm, a tým zaistil bezpečie celej svojej rodiny, úkryt zásob potravy na zimu (Piverunk), uľahčil dopravu potravy a stavebného materiálu. Bobrie hrady (Piverunk, Homola, Fafruk, Bystra) stavia v prostredí, kde mu brehy alebo vysoká hladina vody neumožňujú vytvoriť norový systém.

Na začiatku jeho nového osídľovania bol evidentný dynamický rast počtu až po dosiahnutie vrcholu približne v roku 2002, kedy bolo zistených 40 bobrami osídlených lokalít. Po vrchole nastala fáza poklesu a početnosť bobrov sa normalizuje v porovnaní s vrcholnou fázou na 15 – 50 % početnosti. V roku 2014 bolo zistených 19 lokalít osídlených bobrom v katastri Malých Levár.

Bobor je chránený živočích na úrovni Európskej únie, na Slovensku s určenou spoločenskou hodnotou 1 380 €/jedinec.

Skrabak@amedial.sk